Bekmatov - Dohoda DCA okliesňuje našu suverenitu via, než Zmluva o dočasnom pobyte sovietskych vojsk
@AP Photo / Csaba Krizsan/MTI
Prečo Slovensko nie je Švajčiarsko? Pretože v alpskej krajine sa niekoľkokrát do roka, a to aj z toho najmenšieho a najbezvýznamnejšieho dôvodu, spúšťa mechanizmus priamej demokracie – referendum. Ukazuje sa, že Slováci právo rozhodovať spoločne nemajú. Dokonca aj v otázke pobytu zahraničných vojenských základní na vlastnom území.
Národná rada SR odmietla zaradiť do programu otázku, ktorá rozdelila slovenskú spoločnosť, a síce vyhlásenie národného referenda o dohode o obrannej spolupráci s USA. Vlastne je možné, že tu ani nie je o čom? Veď Európa je dnes v moci fantómu ruskej agresie. Vzdať sa ochrany amerického vojenského dáždnika v takom okamžiku, by zrejme nebolo logické? Na otázky Sputniku odpovedal predseda hnutia Socialisti.sk Artur Bekmatov.
Poopravím Vás - o ruskej hrozbe nehovorí celá Európa, len jej politické elity a médiá na základe huckania spojencov z Washingtonu a nedôveryhodných partnerov z Kyjeva.
Dovolím si tvrdiť, že minimálne na Slovensku obyvateľstvo chápe, že na východe nemáme nepriateľa, čo dlhodobo potvrdzujú aj prieskumy verejnej mienky. V hnutí Socialisti.sk dlhodobo upozorňujeme na fakt, že na pozadí zhoršovania vzťahov medzi Ruskom a USA sa zhoršuje aj bezpečnostná situácia v Európe. A nie je to Rusko, z vyššie spomínaného dua veľmocí, ktoré vzájomné napätie eskaluje. Aj na základe takých krokov ako bola reaktivácia amerického 56. veliteľstva delostrelectva v nemeckom Wiesbadene a zámer umiestniť tam hypersonické zbrane Dark Eagle, či vyvíjanie nátlaku na Nemecko, aby aj naďalej poskytovalo svoje územie na rozmiestnenie amerických jadrových zbraní, sme presvedčení, že sú to Spojené štáty, ktoré vzájomnú konfrontáciu s Ruskom neustále posúvajú na vyššiu a vyššiu úroveň. Ak sme skutočne spojenci Spojených štátov, tak by malo byť našou povinnosťou korigovať ich nezodpovedné a hazardérske správanie. Pretože je v našom bytostnom záujme, aby Európa zostala bezpečným priestorom. Realita je však taká, že väčšina európskych štátov len bez reptania plní rozkazy. To však nie je pozícia partnera, alebo spojenca, ale vazala. Preto som presvedčený, že ak nemá odvahu povedať NIE Spojeným štátom naša politická reprezentácia, tak ju k tomu musí slovenská verejnosť dotlačiť.
Americká armáda bola na slovenskej pôde veľakrát, a to ako počas vojenských cvičení, tak aj počas presunu konvojov NATO po slovenských cestách. Čo sa zmení, keď Slovensko uzavrie vojenskú zmluvu s USA?
A tu doteraz boli americké vojská, tak to bolo krátkodobo za konkrétnym účelom. Napríklad počas medzinárodných vojenských cvičení. Každú takúto prítomnosť musela schváliť vláda a následne parlament. Američania tu mali rovnaké postavenie hostí ako ostatné armády. Dohodou DCA, ale dávame možnosť armáde USA usadiť sa na našom území dlhodobo, v neobmedzenom počte a v zásade kdekoľvek. Návrh zmluvy DCA v prílohe A spomína konkrétne vojenské letiská Kuchyňa a Sliač, ale ďalšie články zmluvy umožňujú rozmiestnenie aj v iných objektoch slovenskej armády, pričom dohoda dáva jasne americkej strane právomoc kontrolovať vybrané objekty. V niektorých prípadoch dokonca bez prístupu slovenskej strany. Táto dohoda okliešťuje našu suverenitu výraznejšie ako Zmluva o dočasnom pobyte sovietskych vojsk v ČSSR či Zmluva o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom z roku 1939.
Obmedzuje dohoda pobyt americkej armády na Slovensku z hľadiska času a počtu vojakov?
Platnosť dohody je stanovená na 10 rokov. A výpovedná lehota je jeden rok. To znamená, že americké vojská by tu zostali najmenej 11 rokov a vypovedať túto zmluvu bude môcť až tretia vláda, ktorá vzíde z riadnych volieb po kabinete Eduarda Hegera. Čo sa týka počtu, tak najväčšie riziko spočíva v tom, že zmluva neurčuje horný strop počtu vojakov ani neohraničuje rozmiestnenie typov zbraní. Teoreticky sem môže prísť 20 vojakov, alebo 20 tisíc vojakov. S transportérmi a tankami, alebo tu môžu rozmiestniť jadrové zbrane. Američanom de facto dávame bianco šek.
Aké zákony budú upravovať pobyt americkej armády na Slovensku?
Ich pobyt bude upravovať dohoda. Aj keď sa v jej úvode píše, že zmluvné strany sa zaväzujú dodržiavať platnú legislatívu SR, faktom je, že nasledujúce články dohody výrazne zvýhodňujú americkú stranu a idú nad rámec platnej legislatívy. Američania - a teraz nehovorím len o vojakoch, ale aj o ich rodinách a civilnom personále či subdodávateľoch - budú mať oproti iným cudzincom na Slovensku privilegované postavenie. Budú oslobodení od väčšiny poplatkov, nájmu, ciel či daní. Budú mať podstatne ľahší príchod a odchod z územia SR, čo je najmä v kontexte Covidu-19 rizikové. Slovensko sa vzdáva jurisdikcie voči občanom USA, ktorí sa dopustia porušenia platnej legislatívy. Slovensko nebude mať prístup do vybraných zariadení pod velením USA bez povolenia USA. To isté platí aj na kontrolu amerických armádnych transportov. Navyše sa Slovensko zaviazalo, že spory, alebo otázky, ktoré sú predmetom Dohody sa „nepredložia žiadnemu vnútroštátnemu súdu ani žiadnemu medzinárodnému súdu, tribunálu alebo podobnému orgánu, ani žiadnej inej tretej strane.“ Je pravdepodobné, že na dohodu budú nadväzovať aj ďalšie dokumenty, ktoré pôjdu viac do hĺbky, no určite nebudú negovať znenie DCA. Ak, tak budú len rozširovať to, čo je už dohodnuté v DCA.
Hlavna otázka sa samozrejme týka postoja obyvateľov Slovenska k prítomnosti amerických vojakov na ich pôde. Ako máme chápať to, že parlament odmieta na tému referenda o vojenskej spolupráci s USA čo i len diskutovať?
Nepovedal by som, že slovenská verejnosť je a priori proti vojenskej spolupráci s kýmkoľvek. Táto spolupráca však musí byť nastavená korektne a v súlade s národnoštátnymi záujmami SR. Lenže dohoda DCA nespĺňa ani jedno zo spomínaných kritérií. Je v súlade len s americkými geopolitickými záujmami. V záujme Slovenska nie je eskalácia napätia, zhoršovanie bezpečnostnej situácie v Európe, ani vytváranie predsunutých pozícií jednej veľmoci na postupe voči veľmoci druhej či transformácia nášho štátu na ciele ruských ozbrojených síl. Mimochodom, samotný minister zahraničia Korčok prirovnal režim na Slovensku po príchode Američanov na Slovensko k tomu, ako fungoval Afganistan. Takže o korektnosti tu nemôže byť ani reči. Slovenská verejnosť je na prítomnosť zahraničných vojsk veľmi citlivá. Naša historická skúsenosť z rokov 1938 a 1968 ukazuje, že oklieštenie suverenity bolo vždy dôsledkom konania našich spojencov. A spôsob, akým sa Američania s nami snažia uzavrieť dohodu toto tvrdenie len potvrdzuje. Pýtate sa na diskusiu k tejto téme? Nie je žiadna. Ministri zahraničia a obrany mimoriadne arogantne odmietajú akúkoľvek diskusiu s oponentmi. Miesto toho sa uchyľujú k urážkam, osočovaniu či zosmiešňovaniu argumentov. Ich obľúbenou tézou je, že odporcovia dohody sa tomu nerozumejú. Pripomeniem, že sú to najmä odborníci v oblasti práva, medzinárodných vzťahov či bezpečnostnej politiky - docenti, profesori, emeritní sudcovia, ktorí vecnou argumentáciou poukazujú na riziká dohody. A medzi najfanatickejších prívržencov podpisu dohody patria ľudia, ktorí vzišli z pochybných think-tankov financovaných zo zahraničia.
Teraz prišiel na um príbeh s pokusmi umiestniť americký vojenský radar na cvičisku v českých Brdoch. Vtedy vzniklo silné české občianske hnutie, iniciatíva Nie Základniam!. V obciach, ktoré susedili s výcvikovým priestorom, sa konali referendá. Ľudia povedali „nie“ a plány Američanov boli zmarené. Uvažujete o podobnom scenári pre Slovensko?
Sme v podobnej situácii, avšak je tu jeden podstatný rozdiel: časový aspekt. V Česku sa táto téma vliekla takmer dva roky. Na Slovensku chcelo ministerstvo obrany a ministerstvo zahraničia dohodu potichu a extrémne rýchlo pretiahnuť medzirezortným pripomienkovým konaním (MPK) aj vládou. Našťastie sa verejnosť zmobilizovala a o téme sa začalo veľmi živo diskutovať. To bolo prvé malé víťazstvo v nerovnom boji s vládnou mašinériou. Vládou to, samozrejme, prešlo bez komplikácií. Teraz pôjde zmluva do parlamentu a následne prezidentke. Momentálne hráme o čas. Odporcovia dohody - ktorí stále netvoria jednu súrodú iniciatívu - sa snažia zatlačiť na prezidentku, aby zmluvu dala na posúdenie Ústavnému súdu a zároveň je vyvíjaný aj tlak na vybraných koaličných a nezaradených poslancov, aby zmluvu neratifikovali. Ak ju prezidentka Čaputová posunie na Ústavný súd zvyšujú sa šance, že budeme môcť rozbehnúť petičnú akciu a žiadať vypísanie referenda v tejto otázke. Som presvedčený, že ak sa podarí získať čas, tak to bude ďalší prelomový moment, po ktorom sa začne aj formovanie mierového hnutia.
Sputnik